Život Prešova
online
online
Akcia P z roku 1950 znamenala zákaz gréckokatolíckej cirkvi
27.04.2025 Prešov
Prešov/Bratislava
27. apríla (TASR) - Vyvrcholením procesu likvidácie gréckokatolíckej
cirkvi zo strany komunistického totalitného režimu v bývalom
Československu bola Akcia P. Podľa cirkevnej štatistiky z roku 1948 mala
gréckokatolícka cirkev v Československu celkovo viac ako 300.000
veriacich v 240 farnostiach, pričom Akcia P postihla viac ako 225.000
ľudí hlásiacich sa ku gréckokatolíckej viere.
Od Akcie P, ktorá postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákona na 18 rokov, uplynie v pondelok (28. 4.) 75 rokov.
Komunistický projekt likvidácie gréckokatolíckej cirkvi, resp. jej nedobrovoľného splynutia s pravoslávnou cirkvou, sa začal realizovať v súčinnosti s vedením Sovietskeho zväzu ešte pred februárom 1948, teda pred nástupom totalitného režimu v Československu. Pod dohľadom sovietskeho vedenia došlo v roku 1946 najprv k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, o dva roky neskôr v Rumunsku a v roku 1949 aj na Zakarpatskej Ukrajine.
Už pred rokom 1948 prichádza v Československu k útokom proti predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi, ktorých komunistami kontrolovaná Štátna bezpečnosť (ŠtB) obviňovala zo spolupráce s Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA). Pravoslávnu cirkev režim predstavoval ako symbol slovanstva a víťaznej veľmoci - Sovietskeho zväzu.
V roku 1949 moskovský patriarcha zriadil exarchát ruskej pravoslávnej cirkvi v Československu a v decembri 1949 ustanovil aj pravoslávneho biskupa pre Slovensko so sídlom v Prešove a v Michalovciach. Ostrá fáza likvidácie gréckokatolíckej cirkvi či násilnej pravoslavizácie katolíkov byzantského obradu sa začala Akciou P.
V sále prešovského hotela Čierny orol sa 28. apríla 1950 uskutočnila Akcia P, resp. komunistami a ŠtB riadený Veľký sobor, ktorého delegáti mali rozhodnúť o „návrate“ k pravoslávnej viere či cirkvi. Dvorana sály bola vyzdobená heslami Slovania, bojte sa Ríma! alebo Viera naša, viera dávna, pravoslávna!
Na zinscenovanom podujatí sa zúčastnilo viac ako 800 delegátov, z toho iba 73 gréckokatolíckych kňazov. Veľký sobor prijal vopred pripravený dokument - Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa, ktorý rušil jednotu gréckokatolíckej cirkvi so Svätou stolicou a pápežom a vyjadroval vôľu prestúpiť na pravoslávie. Dokument zároveň žiadal moskovského pravoslávneho patriarchu, aby gréckokatolíckych veriacich prijal pod svoju právomoc.
Manifest rušil tzv. Užhorodskú úniu z roku 1646 so Svätou stolicou a po jeho prijatí Štátnym úradom pre veci cirkevné prestala gréckokatolícka cirkev v Československu existovať. Iba tridsať gréckokatolíckych kňazov z 320 súhlasilo s prestupom k pravosláviu, absolútna väčšina z nich sa režimu vzoprela.
Tí, ktorí prestup na pravoslávie odmietli, boli postupne zbavovaní farností, väznení, posielaní do táborov nútených prác alebo internovaní. Bol medzi nimi aj prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, ktorého po vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. Vo väzení skončil aj jeho pomocný biskup Vasiľ Hopko.
Gréckokatolícka cirkev bola v Československu postavená na 18 rokov mimo zákona a oficiálne neexistovala, obnovená bola v roku 1968. Dňa 10. apríla 1968 sa v zasadacej sieni rímskokatolíckeho biskupstva v Košiciach zišlo 133 zo 172 ešte žijúcich gréckokatolíckych kňazov. Zhromaždenie prijalo rezolúciu, v ktorej poprelo legitimitu tzv. prešovského soboru a odsúdilo následné prenasledovanie gréckokatolíkov.
Definitívne riešenie prinieslo uznesenie vtedajšej vlády o povolení gréckokatolíckej cirkvi a vládne nariadenie o hospodárskom zabezpečení gréckokatolíckej cirkvi štátom. Obe rozhodnutia boli prijaté 13. júna 1968. O necelý mesiac, 5. júla 1968, dostali gréckokatolíci späť svoj katedrálny chrám v Prešove, ale biskupská konferencia a seminár ostali pravoslávne.
Príchod okupačných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 však spomalil proces postupnej obnovy gréckokatolíckej cirkvi. V rokoch 1968 - 1969 sa však ku gréckokatolíckej cirkvi vrátilo 205 farností s 315.000 veriacimi.
Otázka správy gréckokatolíckej cirkvi sa vyriešila, keď pápež Pavol VI. 20. decembra 1968 vymenoval Jána Hirku za dočasného ordinára cirkvi v ČSSR s právami rezidenciálneho biskupa a apoštolského administrátora. Hirka dostal na to štátny súhlas až 2. apríla 1969, pričom totalitná moc v Československu nepovolila vymenovať Hirku za biskupa. Po páde komunistického režimu ho 21. decembra 1989 pápež Ján Pavol II. vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Biskupskú vysviacku prijal od kardinála Tomka v Prešove 17. februára 1990.
Od Akcie P, ktorá postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákona na 18 rokov, uplynie v pondelok (28. 4.) 75 rokov.
Komunistický projekt likvidácie gréckokatolíckej cirkvi, resp. jej nedobrovoľného splynutia s pravoslávnou cirkvou, sa začal realizovať v súčinnosti s vedením Sovietskeho zväzu ešte pred februárom 1948, teda pred nástupom totalitného režimu v Československu. Pod dohľadom sovietskeho vedenia došlo v roku 1946 najprv k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, o dva roky neskôr v Rumunsku a v roku 1949 aj na Zakarpatskej Ukrajine.
Už pred rokom 1948 prichádza v Československu k útokom proti predstaviteľom gréckokatolíckej cirkvi, ktorých komunistami kontrolovaná Štátna bezpečnosť (ŠtB) obviňovala zo spolupráce s Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA). Pravoslávnu cirkev režim predstavoval ako symbol slovanstva a víťaznej veľmoci - Sovietskeho zväzu.
V roku 1949 moskovský patriarcha zriadil exarchát ruskej pravoslávnej cirkvi v Československu a v decembri 1949 ustanovil aj pravoslávneho biskupa pre Slovensko so sídlom v Prešove a v Michalovciach. Ostrá fáza likvidácie gréckokatolíckej cirkvi či násilnej pravoslavizácie katolíkov byzantského obradu sa začala Akciou P.
V sále prešovského hotela Čierny orol sa 28. apríla 1950 uskutočnila Akcia P, resp. komunistami a ŠtB riadený Veľký sobor, ktorého delegáti mali rozhodnúť o „návrate“ k pravoslávnej viere či cirkvi. Dvorana sály bola vyzdobená heslami Slovania, bojte sa Ríma! alebo Viera naša, viera dávna, pravoslávna!
Na zinscenovanom podujatí sa zúčastnilo viac ako 800 delegátov, z toho iba 73 gréckokatolíckych kňazov. Veľký sobor prijal vopred pripravený dokument - Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa, ktorý rušil jednotu gréckokatolíckej cirkvi so Svätou stolicou a pápežom a vyjadroval vôľu prestúpiť na pravoslávie. Dokument zároveň žiadal moskovského pravoslávneho patriarchu, aby gréckokatolíckych veriacich prijal pod svoju právomoc.
Manifest rušil tzv. Užhorodskú úniu z roku 1646 so Svätou stolicou a po jeho prijatí Štátnym úradom pre veci cirkevné prestala gréckokatolícka cirkev v Československu existovať. Iba tridsať gréckokatolíckych kňazov z 320 súhlasilo s prestupom k pravosláviu, absolútna väčšina z nich sa režimu vzoprela.
Tí, ktorí prestup na pravoslávie odmietli, boli postupne zbavovaní farností, väznení, posielaní do táborov nútených prác alebo internovaní. Bol medzi nimi aj prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, ktorého po vykonštruovanom procese odsúdili na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. Vo väzení skončil aj jeho pomocný biskup Vasiľ Hopko.
Gréckokatolícka cirkev bola v Československu postavená na 18 rokov mimo zákona a oficiálne neexistovala, obnovená bola v roku 1968. Dňa 10. apríla 1968 sa v zasadacej sieni rímskokatolíckeho biskupstva v Košiciach zišlo 133 zo 172 ešte žijúcich gréckokatolíckych kňazov. Zhromaždenie prijalo rezolúciu, v ktorej poprelo legitimitu tzv. prešovského soboru a odsúdilo následné prenasledovanie gréckokatolíkov.
Definitívne riešenie prinieslo uznesenie vtedajšej vlády o povolení gréckokatolíckej cirkvi a vládne nariadenie o hospodárskom zabezpečení gréckokatolíckej cirkvi štátom. Obe rozhodnutia boli prijaté 13. júna 1968. O necelý mesiac, 5. júla 1968, dostali gréckokatolíci späť svoj katedrálny chrám v Prešove, ale biskupská konferencia a seminár ostali pravoslávne.
Príchod okupačných vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 však spomalil proces postupnej obnovy gréckokatolíckej cirkvi. V rokoch 1968 - 1969 sa však ku gréckokatolíckej cirkvi vrátilo 205 farností s 315.000 veriacimi.
Otázka správy gréckokatolíckej cirkvi sa vyriešila, keď pápež Pavol VI. 20. decembra 1968 vymenoval Jána Hirku za dočasného ordinára cirkvi v ČSSR s právami rezidenciálneho biskupa a apoštolského administrátora. Hirka dostal na to štátny súhlas až 2. apríla 1969, pričom totalitná moc v Československu nepovolila vymenovať Hirku za biskupa. Po páde komunistického režimu ho 21. decembra 1989 pápež Ján Pavol II. vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Biskupskú vysviacku prijal od kardinála Tomka v Prešove 17. februára 1990.
0
www.ZIVOTPO.sk
